Už od detstva ma fascinoval hmyz, pavúky a hady, za ktorými som podnikal vychádzky, liezol po stromoch a brodil sa v zabahnených jazierkach. Dnes po 30 rokoch, podnikám opäť lovecké výpravy za hmyzom, ale sieťku z obväzu na lieskovej palici a starý Zenit som vymenil za HD kamery. Po upravení a zhliadnutí záberov "nachytaného hmyzu" si uvedomujem, aké úžasne dokonalé sú obyčajné, bežné chrobáky, vážky či motýle. 

V prírode vlastne neexistujú škaredé, alebo odporné tvory.  Ich dnešná podoba sa vytvárala po mnohé tisícročia, od dôb keď tu o ľuďoch nebolo ani pamiatky. Každý z nich má niečo čím dokáže okúzliť a prilákať pozornosť človeka a objektívu.  Bohužial v mnohých prípadoch nezodpovedajú nášmu estetickému cíteniu /alebo ho až príliš napĺňajú/ a stretnutie s človekom sa pre nich nekončí najlepšie, o ich prostredí ani nehovoriac.

Modlivka zelená má dve veľké zložené oči, ktorými vidí všade okolo seba a aj za seba, takže zbadá každú približujúcu sa obeť, alebo nepriateľa. Je veľmi trpezlivá a bez pohnutia dlhé hodiny striehne na korisť, ktorú tvoria hlavne lúčne koníky, muchy a pavúky. Korysť uchváti predným párom nôh, ktorý je na to prispôsobený a zaživa zožerie. Niekedy sa stane, že obeťou je aj iná modlivka - hlavne menší samček. Aj napriek tomu je to nádherné stvorenie zasluhujúce si ochranu. Vie aj lietať, no nepatí medzi dobrých letcov. Na Slovensku sa vyskytuje v teplých a suchších lokalitách a miestami je relatívne hojná.